Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kapitola druhá

18. 5. 2010

 

Je to už skoro rok, Sasuke a Naruto sú spolu každý deň, šťastní, jedného dňa, pri prechádzke sa však všetko zmení...
Prečo nemôžem zaspať? Ach už to nevydržím, musím sa prejsť. Naruta budiť nejdem, spinká ako anjelik. Trochu sa usmial a pobozkal ho na čelo. Obliekol sa a potichu sa vykradol von. Ako sa tak prechádzal Konohou, stále myslel len na Naruta.
Bolo už dosť neskoro po pol noci. Zašiel na tréningové pole a sadol si na poleno zo stromu. Mal sklonenú hlavu a mesiac sa odrážal od jazierka.
„Uchiha... Sasuke...“, ozval sa spoza neho slizký hlas a ihneď zoskočil na zem. Otočil sa k nemu.
„Orochimaru... Čo tu chceš?“, zamračil sa naňho.
„Drahý Sasuke, prečo tak agresívne? Chcem ti len pomôcť.“, usmial sa.
„S čím by si mi ty prosím ťa mohol pomôcť?“, spýtal sa dosť arogantne a zdvihol obočie.
„Stále predsa chceš zabiť Itachiho... Alebo sa snáď mýlim?“, mal na tvári stále ten istý spokojný úsmev.
Sasuke mu na to nič nepovedal iba sa zamračil.
„Poviem to takto, ja ti dám tú silu a ty mi na oplátku budeš slúžiť. Vidím, že by si mohol byť ešte oveľa lepší, ako Itachi.“
„Zabudni na to.“, povedal po chvíli váhania.
Orochimaru sa začal potichu smiať. „Veď ty si ma ajtak nájdeš.“, natiahol k nemu svoju slizkú hlavu a zahryzol sa mu do krku.
Sasuke začal kričať od bolesti. Mal pocit že na mieste umrie.
Po chvíli sa od neho odtrhol. „Čakám na teba.“, posledný krát sa naňho pozrel a zmizol.

Chytil si krk a kľakol si na kolená. Nepravidelne dýchal.
„Sasuke!“, pribehol k nemu Naruto a objal ho. „Hľadal som ťa prečo si zmizol čo je s tebou?“, mal veľký strach.
Čiernovlasý chlapec v jeho náruči len zavrel oči a strácal vedomie.
Nečakal ani o sekundu dlhšie, vzal si ho na ruky a začal s ním utekať domov. Pri jeho rýchlosti tam o chvíľu boli. Položil ho na posteľ a rozsvietil svetlá. Sasuke občas len vydal nejaký boľavý ston.

„Preboha veď horíš.“, panikáril Naruto keď zacítil teplotu jeho tela. Rýchlo šiel po obklady ktoré mu priložil na čelo a chytil ho za ruku. Celú noc nespal a čakal kým sa jeho milovaný Sasuke prebudí. Nervózne si hrýzol do pery, ktorá po pár hodinách začala krvácať.
Keď uvidel, že sa začína hýbať, spadol mu kameň zo srdca.

Otvoril oči a pozrel sa na Naruta. Pomaly sa posadil. „Prepáč mi to... Nemohol som spať a nechcel som sa budiť tak som sa šiel prejsť. Som hlúpy.“, vzdychol si.
„Ach bože ani nevieš ako som sa bál. Sasuke čo sa ti stalo v noci si mal strašnú teplotu.“, stále si robil starosti.
„Nepamätám sa čo sa stalo.“, zaklamal a sklopil zrak.
„Ľúbim ťa... Toto mi už nikdy nerob. Ak by sa ti niečo stalo, neprežil by som to.“, začal ho bozkávať nežne na pery.
„Som ešte unavený, a ty musíš byť tiež, miláčik... Poď si ku mne ľahnúť a ešte sa trochu prespíme.“, pritiahol si ho k sebe a v tú ránu znova sladko zaspal.
„Vždy ma udivuje ako rýchlo vieš zaspať.“, pošepkal ešte a pobozkal ho na líce. Pritúlil sa k nemu a tiež upadol do tvrdého spánku. Zobudil sa až poobede, otvoril oči, Sasuke sedel vedľa neho.
Keď ho uvidel, šťastne sa usmial a objal ho.
Sasuke len sedel a ani sa nepohol.
„Hneváš sa na mňa?“, trochu zosmutnel, keď videl že si ho vôbec nevšíma.
„Nie len jednoducho nemám náladu na zbytočnosti.“, povedal pokojným hlasom a zazrel po ňom.

Naruta zabolelo po týchto slovách pri srdci. Takýto pohľad uňho už dlho nevidel. „Také niečo prosím nehovor. Prosím...“, pustil ho a skrčil nohy. Objal si kolená. Nepodarilo sa mu udržať slzy tak radšej sklonil hlavu aby si to Sasuke nevšimol.
„Naruto nie toto som nechcel, len ti ubližujem.“, vzdychol si a objal ho.
„To nie Sasuke len ťa veľmi ľúbim.“, utrel si slzy a položil mu ruku na svoje srdce. „Pamätaj že bije len pre teba...“.
Sasuke dosť stuhol keď pocítil na ruke silné údery jeho srdca. „Naruto...“, pošepkal a sklopil zrak.
Pustil mu ruku a bol trochu zmätený z jeho správania. Bál sa.
„Prepáč... Neviem čo to so mnou je.“, povedal potichu a pritisol si ho k sebe. „Aj ja ťa ľúbim.“, pohladkal ho po vlasoch a začal ho bozkávať.
Po chvíli sa od neho Naruto odtrhol. „Sasuke toto mi už nerob.“, objal ho a zavrel oči.

Začal ho bozkávať na krku, čo Naruta dosť vzrušovalo. Ten mu z reflexu chytil mu tričko a chcel mu ho vyzliecť.
Sasukeho trhlo a chytil mu ruky. „Teraz nie Naruto.“.
„Tak dobre. Ako chceš zlatko...“, pobozkal ho na líce a znova si ľahol.
Ach Sasuke čo je to s tebou. Žeby som ťa už prestal baviť? Nie to nie. Niečo mi sľúbil a ja mu verím nič zlé by mi neurobil. A keby áno, naozaj by som to neprežil. Milujem ťa celým srdcom. Premýšľal a pozeral sa do stropu. Vonka sa začalo stmievať.

Sasuke si k nemu ľahol pod perinu a začal ho hladkať po brušku. „Daj mi pusu.“, našpúlil zlato pery.
Bol šťastný, že je k nemu znova milý a s chuťou ho pobozkal. „Si taký krásny...“, pošepkal.
„Ty si krajší...“, odhrnul mu vlasy z tváre a začal ho vášnivo bozkávať.
Narutovi z jeho bozkov ihneď stvrdol a pritisol sa k nemu. Začal sa oňho pomaly treť a stlačil mu zadok.
Keď Sasuke ucítil jeho tvrdý penis na svojom, neskutočne ho to vzrušilo. Začínal mať tiež tesno v gatiach. „Naruto... Sľubujem, že na túto noc nezabudneš. Milujem ťa.“, už bola úplná tma a nebola šanca, že by uvidel to znamenie od Orochimara, tak si dal dole tričko.
„Aj ja teba...“, zlato sa usmial a tiež si zo seba stiahol tričko. Rozopol mu nohavice a bozky pesunul na jeho rozochvenú hruď. Pomaly mu ich stiahol a hodil ich k posteli. Prešiel mu perami po dĺžke na trenkách.
Donútilo ho to nahlas zastonať, dal si dole trenky aby mal okamžitý prístup.
Naruto sa trochu usmial a začal mu jemne cmúľať žaluď ako lízatko. Rukou mu prechádzal po brušku. Po chvíli ucítil na svojich vlasoch nežné pohladenie a počul ďalšie, čoraz hlasnejšie vzdychy.
„Naruto vyzleč sa.“, dostal zo seba zadýchane pomedzi stony.
Ten sa odtrhol od jeho penisu a poslúchol ho. Rozopol si nohavice a stiahol si ich aj s trenkami.
„A teraz poď sem...“, potiahol si ho k sebe Sasuke za ruku tak, že mali tváre znova pri sebe. Keď ho videl, musel sa usmiať. Pohladkal ho po tvári. „Si čoraz krajší Naruto, ľúbim ťa.“, povedal mu potichu a dotkol sa jeho nošteka tým svojim.
Naruto sa začervenal a odvrátil zrak. „Aj ja teba zlatko.“, povedal rozpačito.
„Chcem, aby si ma dnes pomiloval ty, pekne a nežne... Z lásky...“, hladkal ho po tých neskrotných blond vlasoch.
Usmial sa zlato a bez slova zišiel znova dole, k jeho vztýčenej mužnosti. Chvíľu ho fajčil, a potom mu ústami prešiel k dierke. Začal ju dráždiť jazykom, hrať sa s ňou a krúžiť v nej. Znova začul Sasukeho tlmené stony. Poriadne si naslinil prsty a prechádzal mu nimi tade. Vyšiel k nemu aby mali pri sebe tváre. Pomaly mu tam vsunul jeden prst a začal ním chodiť dnu a von. Keď sa dostatočne otvoril, namiesto prstu si dal medzi jeho polky svoj už poriadne vzrušený penis.
„Strašne ta ľúbim...“, dal mu nežnú pusu na čelo a pomaly sa doňho začal vsúvať.
„Naruto...“, zastonal vzrušene jeho meno a zrýchlene dýchal.
Milovali sa spolu nežne a pomaly, obaja sa snažili vydržať čo najdlhšie. Keď sa spolu spravili, Sasuke si ho k sebe privinul a pobozkal ho na pery.
„Naruto, chcem aby si vedel že ťa naozaj, naozaj veľmi ľúbim.“, hovoril potichu a vážne. „Prosím pamätaj si to.“
„Ty vieš že ti verím, si všetko čo mám.“, začal ho nežne bozkávať.
Nikdy som ti nechcel ublížiť Naruto. Teraz máš právo ma nenávidieť. Vzdychol si a bolo mu zo seba zle. Keď sa znova pozrel na Naruta, už spal. „Zbohom láska, nikdy na teba nezabudnem...“, pošepkal a dal mu posledný bozk na tie jeho krásne, plné pery.

Pomaly sa postavil aby ho nezobudil. Vedel, že bolo nefér odísť len tak, bez rozlúčky, ale nechcel aby ho Naruto začal odhovárať. Nefér to vlastne bude tak či tak. Som hajzel. Mračil sa cestou k Orochimarovej skrýši.
Medzitým sa Naruto znova prebudil a snažil sa nahmatať svojho milovaného Sasukeho. Keď zistil že je preč, vyľakane sa postavil a obliekol. Vybehol von z Konohy a zúfalo ho hľadal.

„Sasuke!“, zakričal keď ho spatril pri vodopádoch ako kráča preč.
Presne toto Sasuke nechcel, vidieť jeho tvár keď bude odchádzať.
Rýchlo k nemu pribehol. „Sasuke bál som sa. Kam ideš? Prečo si ma nezobudil, šiel by som predsa s tebou.“, usmial sa a chytil ho za ruku.
„To nejde Naruto. Pusť ma prosím.“, hovoril vážne a stále sa mračil.

Ako to myslíš?“, radšej ho pustil, aby sa naňho znova nenahneval.

Odchádzam za Orochimarom a ušetri ma tých zbytočných presviedčaní prosím.“, odvrátil zrak.

Naruto nemohol uveriť vlastným ušiam. Stál na mieste ako prikovaný a pozeral sa mu do tváre. „Prosím povedz že žartuješ.“, oči sa mu začali napĺňať slzami zúfalstva.
Odvrátil zrak s kamennou tvárou. „Zbohom...“, povedal potichu a otočil sa.

Naruto mu silno chytil ruku a otočil si ho k sebe naspäť. „Toto ti nemôžem dovoliť Sasuke, keď už nie kvôli mne, aspoň Konohe.“
„Preber sa! Čo mi celá tá posratá Konoha za život dala?! Ja sa potrebujem stať silnejším a tu medzi chudákmi to nepôjde.“, začínal byť veľmi nervózny a triasli sa mu ruky.
Viac mu stisol ruku. „Budeme spolu trénovať každý deň, časom budeš dosť silný!“, bol strašne zúfalý a nevedel čo má robiť.

Sasuke sa len arogantne zasmial. „Buď už radšej ticho.“.
Sklonil hlavu a jeho slzy dopadli na zem. „Sľúbil si mi večnú lásku.“, triasol sa mu pri tých slovách hlas.
„Naruto, pre mňa to celé neznamenalo nič, mal som ťa na odreagovanie. Všetko bolo len preto aby si so mnou spával ty hlupák.“, na pol tvári sa mu objavila pečať a stále sa usmieval.

 

Pustil mu ruku a začalo sa mu zahmlievať pred očami. V hrudi cítil bolesť akoby ho do nej bodalo tisíce tisíce ostých ihiel. „Zabi ma.“, skoro šepkal a mal stále sklonenú hlavu.
„Čo?“, zdvihol obočie a prestal sa usmievať.
„Bez teba už žiť nemôžem, prosím urob to.“, zdvihol k nemu tvár, líca mal celé mokré od sĺz. Keď si všimol tú pečať, rýchlo odvrátil zrak. Nemohol sa na to pozerať.
Znova sa arogantne zasmial. „Nebuď smiešny, nestojíš za to.“, kývol ľahostajne plecom a znova sa otočil preč. Kráčal stále ďalej.

Narutovi prišlo strašne zle. V hrudi cítil takú bolesť, že si naozaj želal umrieť. Sasuke sa stále vzďaloval, jeho láska, jeho sen.
Naraz len uvidel tmu, a pocítil náraz na zem.

Keď sa prebudil, ležal v nemocici Konohy. Trhlo ho a rýchlo sa posadil.
„Kľud Naruto, ľahni si.“, ozval sa Kakashiho tichý pokojný hlas.
„Čo je so Sasukem? Kde je? Čo sa stalo?“, bol dosť rozrušený.
„Teraz si odpočiň, pravdepodobne toho na teba bolo veľa a stratil si vedomie. Po Sasukem pátrajú naše špeciálne jednotky. Nemôžme už robiť nič.“

Nie ja ho musím...“, spomenul si na Sasukeho slová. Nezáleží mu na mne. Prečo by sa mal vracať kvôli mne. Znovu pocítil prudkú bolesť vo svojej hrudi.
„Odpočívaj a nebuď tvrdohlavý.“, povedal ľahostajne sivovlasý sensei, ktorý znova čítal jeden zo svojich perverzných románov.
Naruto si urazene ľahol, pravda, bol aj dosť vyčerpaný z toho všetkého. Ale vyrovnať sa s tým, že Sasukeho už neuvidí?

Musím sa len pokúsiť zabudnúť. Zabudnúť na jeho nežné dotyky a vášnivé bozky, zamatové plné pery, vôňu vanilky a mandiel, jeho jedinečný hlboký pohľad a sladké slová. Je to vôbec možné?
Smutne sa usmial a pri myšlienke naňho sa vydal do ríše snov.

 

________________________________________________________________________________


„Naruto!“, hodilo sa blonďákovi okolo krku ružovovlasé dievča, keď sa vrátil z tréningu s Jiraiyom.
„Ahoj Sakura.“, zlato sa usmial a objal ju. Od tej doby sa toho veľa zmenilo.

Tak si opeknel a vyspel. Je z teba pekný mladý muž.“, usmiala sa naňho.
„No... Eh... Ďakujem teda...“, odvrátil pohľad.
Sakura sa zamračila. „Ďakujem? To je všetko?? Čakala by som aspoň nejaký spätný kompliment.“, dupkala naštvane nohou.
„Hmm peknee... Hmmm... Vlasy. Máš pekné vlasy Sakura. Také strapaté a divoké.“, usmial sa a bol na seba hrdý.

Narutooo!!“, začínala zúriť. „Ty si naozaj úplný hlupák.“, urazila sa.
Začínal z nej mať strach.
Čo som zase povedal zle. Pokrútil hlavou a šiel konečne domov. Musel si rýchlo povysávať a vyutierať prach. Po dvoch hodinách bol hotový celý byt.
Vzdychol si a posadil sa na posteľ. Pripomínala mu noci ktoré strávil so Sasukem. Vzal si do ruky ich starú spoločnú fotku a ľahol si. Jeho pohľad sa upieral na Sasukeho.
Už sú to dva roky odkedy si odišiel a ja som na teba neprestal myslieť ani trochu. Je to normálne Sasuke? Si ako nejaké prekliatie čo sa ma nechce pustiť. Prečo som len v ten hlúpy deň keď si ma prvý krát pobozkal uveril tvojim slzám. Som možno úbohý hlupák, ale vždy lepšie ako arogantný klamár. Prečo chce moje srdce zrovna teba? Prečo to nieje také jednoduché na niekoho zabudnúť? Prečo si bol ku mne taký podlý... Baví ťa mi ubližovať? Stavím sa že už ani nevieš že existujem. Položil fotku znova na nočný stolík a chytil si hlavu do dlaní. „Už dosť.“, povedal naštvane keď sa jeho myseľ sústredila len na Sasukeho.

Takto to išlo ďalej pár týždňov. Naruto mal pocit že sa z Uchihu zblázni, všetko mu ho pripomínalo. Dokonca aj jeho obľúbený Ichiraku. Mal z neho jednoducho totálnu depresiu.
„Naruto poď, poď, mám pre teba a pre Sakuru super prekvapenie.“, ťahal ho dosť nadšený Kakashi niekam preč.
„Čo? Aké prekvapenie?“, dožadoval sa odpovede zvedavý Naruto.
Sensei len šťastne ukázal prstom pod strom, kde stál chlapec so snehobielou pokožkou a uhľovočiernymi vlasmi. Jeho pohľad trochu pripomínal ten Sasukeho.
Neznámy chlapec s kamenným výrazom k nemu pristupoval čoraz bližšie a bližšie. Naruto stuhol, mal z neho divný pocit. Nakoniec sa jeho kamenný výraz zmenil na mierny úsmev.
„Moje meno je Sai. Ty musíš byť Naruto, však?“, natiahol k nemu ruku.
„Hm? Sensei toto je náhrada za Sasukeho?“, zatváril sa neveriacky. Hneď nato Sai stiahol späť svoju ruku a zamračil sa.
Kakashi k nim ihneď priskočil. „Narutooo Naruto notak prosím správaj sa aspoň raz slušne.“.

Nechcem byť nezdvorilý, len tým chcem povedať že nikoho takého nepotrebujeme.“, snažil sa ukľudniť Naruto.
Sai sa naňho usmial. „Že toto hovorí niekto, ako si ty.“, trochu ho začal provokovať.
„Mám ťa dosť!“, rozzúril sa nad jeho poznámkou a naštvaným krokom sa k nemu blížil.
Neviem, čo ma tak rozzúrilo. Tá podobnosť Sasukemu, alebo to že by ho mal on nahradiť? Naozaj neviem. Jednoducho mi začína šibať. Ale zato som dosť jasne cítil Sakurinu ranu na svojej hlave.
„Si normálna?“, pozrel sa na ňu stále dosť zúrivý Naruto.
„To by som sa mala spýtať ja teba. Naruto ja viem že sa ti to nepáči, ani mne to nieje boh vie ako po vôli, ale aspoň sa o to pokús ho prijať.“, snažila sa dohovoriť tvrdohlavému blonďákovi.
Ten sa ešte raz pozrel na Saia, ktorý ho očividne úplne ignoroval.
Tak toto ma vie priviesť do šialenstva. Pomyslel si naštvane. „Idem na rámen.“, oznámil senseiovi.

Nie nie, ideme na misiu hľadať Orochimara.“, zadržal ho Kakashi.

Naruto úplne stuhol.
Orochimara. To znamená že ak nájdeme Orochimara tak nájdeme aj... Teraz naozaj nemôžem myslieť na rámen.

Dobre.“, vyšlo napokon z blonďákových úst.

Ich maskovaný sensei sa spokojne usmial. Tak vyrážame.
Vydali sa na cestu. Hľadali skoro celý deň, Naruto nechcel oddychovať ani chvíľu, najradšej by bežal celý deň, aby ho našiel čo najskôr.

„Tam!“, zavelil Kakashi a ukázal smerom do prava kde sa nachádzala dosť nenápadná skrýš. Naruto naozaj utekal čo mu nohy stačili. Bez rozmýšľania ako vždy vošiel prvý, behal po izbách so slzami v očiach a s nádejou v srdci. Po chvíli otvoril jedny dvere, ktoré viedli von. Pozeral sa na vysoké skaly, stále vyššie a do uslzených očí mu svietilo slnko. Keď sa zameral na tú postavu ktorá tam stála, úplne zamrzol. Nikdy by si ho nesplietol. Nie, jeho nie. Ani sa nenazdal a už stál pri ňom, s tým svojim neutrálnym, ale chladným výrazom, ktorý sa ani trochu znezmenil.
Po chvíli očného kontaktu Sasuke vysunul z pošvy svoj dlhý meč a druhú ruku si položil na Narutovo rameno. Pri tom dotyku mu prebehol po tele nejpríjemný mráz a aj keď vedel, čo sa chystá urobiť, ani sa nepohol.
Neutečiem od teba aj keby to mal znamenať úplný koniec. Hovoril si v duchu a stále sa mu pozeral hlboko do tých krásnych temných očí.
„Zbohom.“, ozval sa šepot z Uchihovych pier a napriahol ruku s mečom, ktorá však bola v zápätí zastavená. Zadržal ho čiernovlasý chlapec s takmer úplne bielou pokožkou.
Sasuke ho jedným švihom ruky od seba odhodil. „Vidím, že máš nového priateľa Naruto.“, trochu sa usmial a pozrel sa mu do tých azurových očí.
Ten len pootvoril neveriacky ústa nad myšlienkou, že by mal chodiť so Saiom. Pri Sasukem nevedel vydať ani hlásku, bol úplne mimo.
Je to predsa môj sen ho znova vidieť a odviesť naspät so sebou, nech ma to stojí aj vlastný život. Tak čo to tu blbnem? Musím preňho vyzerať jednoducho úboho. Prečo sa moje telo nehýbe? Bol úplne zmätený.
Medzitým Sasuke zase napriahol ruku s mečom nad Narutov chrbát.
„Sasuke... Prečo si ma jednoducho nezabil už vtedy keď som ťa o to žiadal?“, šepkal blonďák skoro nečuteľne.
Uchihu trochu zarazilo že mu niečo v tejto situácií povedal. Ale to niečo ho dosť naštvalo a meč už letel do Narutovho chrbta. Ten zavrel oči a čakal na smrť.
„Sasuke, Sasuke. Ukľudni sa, ešte nie.“, zovrel mu ruku Orochimaru práve včas, keď čepeľ mala prejsť do Narutovho tela.
Otvoril znova oči a zjavila sa tam ďalšia postava. Mladý bielovlasý chlapec, s dobre stavaným telom a špicatými zubami. Premeriaval si Naruta od hora dole a zase naspäť. V tú chvíľu sa naklonil k Sasukemu. Ruku mal na jeho odhalenej hrudi a pery pri jeho uchu. „Notak zlatko nechaj toho úbožiaka.“, olizol mu ušný ľaloček a bolo vidno že sa Sasuke pritom zachvel, aj keď svoju kamennú tvár pritom nestrácal.
V tej chvíli sa v Narutovi rozprúdila obrovská zlosť, najradšej by ich všetkých zabil. Orochimara, za to že mu vzal to jediné čo preňho v živote malo cenu, Sasukeho, za to ako veľmi mu ubližuje a toho chlapca za to, ako sa dotýka jeho lásky.
Tvár sa mu skrivila do uboleného výrazu keď videl tie dotyky, ale vo vnútri stále neskutočne zúril.
„Povedz Sasuke, baví ťa keď vidíš ako sa trápim? Prečo...“, sklopil zrak a v tom tam už prišli Kakashi a Sakura. Sasukemu sa na tvári len objavil ten typický arogantný úsmev a všetci spolu zmizli.

Čo sa to s tebou stalo? Prečo si to urobil? Prečo ma tak veľmi nenávidíš? Sasuke... Ľúbiš ho? Podobné veci chodili Narutovi po rozume celý ďalší týždeň. Od toho dňa nemohol spávať, stále v sebe dusil zlosť, mal chuť toho chlapca zabiť. A čo viac, teraz už úplne veril tomu, čo mu Sasuke povedal keď odchádzal. „Nikdy som ťa neľúbil, mal som ťa len na sex.“ Spomenul si Naruto na jeho odporné slová. Veď keby ma ľúbil, nenašiel by si nikoho iného, prišiel by. Znova mu začali tiecť slzy a mal pocit že takto to už ďalej nepôjde. Nevedel prestať myslieť na nič iné, ako na človeka, ktorý ho nenávidel. Možno by som to mal ukončiť. Premýšľal pri pohľade na svoje zápästie. Čo tým stratím? Komu budem chýbať? Vzal si mi všetko.
Pozrel sa na hodinky, bolo desať večer a úplná tma. Zobral si svoj kunai a zamieril do lesa. Keď už bol dosť hlboko, sadol si na vysoký kameň a vytiahol kunai. Znova uprel zrak na svoje predlaktie.
Je to smiešne, ale radšej si vyberiem smrť, ako žiť s týmto hnusným pocitom. Sasuke, nemohol si sa až tak zmeniť, verím že si na to všetko mal aspoň nejaký dôvod. Tvoje srdce nikdy nebolo naozaj chladné. Nieje nič horšie ako neopätovaná láska, ale ja ťa budem milovať navždy... Môj milovaný Sasuke. Z pravého oka mu spadla slza na nohavice, kde sa okamžite vpila. Ostrý kunai si pritisol k svojmi predlaktiu a uprene sa tam pozeral.
„Uzumaki neblbni.“, pocítil na svojom líci chladný dych a srdce sa mu v tú chvíľu ihneď zastavilo.

Obrazek





Uf, tak väčšinu som napísala dnes, už mi snáď praskne hlava:D Tá časť kde sa po dlhej dobe stretli, napr. Nieje úplne podľa skutočnosti, a pod Orochimarom je team Hebi, tak som to trošku pozmenila, dúfam že to nevadí. Táto časť bola dosť depresívna, nedialo sa v nej vlastne nič pekné, veselé. Posnažím sa to vynahradiť v ďalšom tak... Dúfam že sa vám bude páčiť :)

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

...

(Aylen, 20. 5. 2010 15:43)

Perfektní, těším se na pokráčko :)

...

(Hikari Yukiro, 19. 5. 2010 16:42)

doufám že další díl už nebude tak depresivní...ale jinak se mi to moc líbilo,jen mám dnes nějak melancholickou náladu a tohle mě dorazilo...

...............

(Yuu, 19. 5. 2010 10:58)

Ten Orouš......moc kráná povídka. Jen tak dál

...

(terkic, 19. 5. 2010 10:28)

páčí sa mi to páčí:) jsem moc moc zvědavá, co bude dál:)