Začiatok konca Konohy - Túžba - 3. časť
Začiatok konca Konohy – Túžba – 3. časť
Naruto třískl nasupeně dveřmi od bytu. Aniž by něco řekl Jirayovi a Kakashimu, odešel. Stejně si toho určitě ani nevšimli, jak byli zažraní do očumování nahých žen.
„Tak kde jsi byl?“ ozval se arogantní hlas a Naruto vzhlédl. O futra dveří kuchyně stál opřený Sasuke, a i když na jeho hlase byl poznat náznak žárlivosti, v jeho tváři tomu nenasvědčoval ani jeden sval.
„Ty…“ zavrčel a ukázal na něj prstem. „Za všechno můžeš ty,“ vyhrkl a černovlásek nechápavě pozdvihl obočí.
„?“
„Sasuke Uchiha je tak dokonalý, ten jeho cool výraz, chladné chování a nehorázně sexy postava, ten jeho zadek, všechno co dělá, je to prostě všechno neodolatelný, že to i z normálního kluka dokáže udělat gaye!“ vykřikl a následně zrudl, když mu právě vyklopil, co si o něm vlastně myslí. Uchiha se pobaveně ušklíbl, přistoupil k Narutovi a vtáhl si ho do náruče, tak že se na něj tiskl celým svým tělem.
„Takže já jsem sexy?“ zeptal se samolibě a přejel svými rty přes Narutovo ouško.
„Jdi-j-di ode mě pryč!“ vypískl a snažil se ho od sebe odstrčit, ale Sasuke se nedal a tiskl ho k sobě ještě víc.
„Ne-ne,“ zavrtěl hlavou černovlásek, sklonil se k němu a začal ho líbat na jeho sladké rty. Naruto se vzpouzel, ale jeho odpor po chvilce klesl. Obtočil mu ruce kolem krku a polibky mu opětoval. Když se od sebe odtrhli, Sasuke se usmíval a z Narutových úst se vydralo slabé zasténání.
„J-j-já,“ vykoktal ze sebe úplně červený blonďáček, když se opět probral. „Nic jsem neřekl,“ zavrtěl záporně hlavou, „Nic,“ vykroutil se mu z náruče a rozeběhl se k sobě do pokoje a práskl za sebou dveřmi.
Sasuke tam zostal stáť ako vytesaná socha z mramoru a nechápavo sa pozeral na dvere, za ktorými zmizla jeho láska blondatá. Ale jednú vec sa zabudol Narutíka opýtať. Tak sa teda spametal a pobral sa k dverám. Naruto ako za sebou praskol dvermi, šmaril sebou na posteľ. Pozeral sa na strop a mal v hlave doslovný guláš. V tom mu ,,niekto,, zaklopal na dvere.
,, Je otvorené!“ Vykríkol na osobu lebo vedel, kto to aj tak bude. Dvere sa pomaly otvorili a vo dverách stál kto iný ako Sasuke. A ešte k tomu aj Uchiha. Ten zase sledoval natiahnutého Naruta na posteli ako skenuje strop, lenže Sasuke skenoval pre zmenu jeho. Ked sa Sasuke k ničomu nemal, už to blondákovi začalo liezť tak trochu na nervy.
,, No koho sme tu mohli čakať? Prišiel hrdina...čo chceš Sasuke?!“ Naruto sa konečne pozrel na Sasukeho a skrížil si ruky za hlavou. Sasukemu behali teraz iné myšlienky v hlave.
,, Bože! Prečo ma tak trestáš! Je tak sexi! Tá jeho postava! Tie vlasy a jeho prekrásne oči farby modrej oblohy! A ten jeho zadok!...“ Lenže z tranzu ho prebral Naruto.
,, Sasuke? Chcel si niečo?! Teda okrem mňa?!“ Dodal blondák ironicky a prisahal by, že videl ako Sasukemu zacukali kútiku úst.
,, Nooo...len som chcel teda, že či tu môžem teda prespať.“ V tvári sa mu nepohol ani sval aby to nevyznelo, že mu na tom nejako záleží. Lenže on to chcel. Chcel u neho ostať a chcel spať s ním.
,, Samozrejme že môžeš...obývačka je voľná...dúfam, že ti bude stačiť gauč...a ked nie...tak si pospi na zemi...je to dobré na kríže a chrbticu.“ Povedal mu na to ironicky a to robiť nemal. Sasuke sa ,,urazil,, a podišiel k posteli.
,, Naruto...vieš, že vyzeráš tak nevinne a teraz si oslabený!“ V tom sa na Naruta vrhol ako tajfún. Prišpendlil ho k posteli a kým sa Naruto spametal tak ruky mal tam kde ich mal. Za hlavou. Darmo sa blondák zmietal, na Sasukeho nemal.
,, Sasuke! Čo to vyvádzaš!“ Vykríkol, skoro až hystericky.
,, No čo asi? Hádaj.“ Dodal tajomne a olízol si spodnú peru.
,, Dúfam, že nemyslíš na to na čo myslím ja.“ Prehltol na sucho a uprene sledoval, čo bude Sasuke robiť.
,, Naštval si ma Naruto! Beriem si len to čo som mal už dávno. Už to nevydržím!“ A začal sa skláňať k blondákovmu krku.
„Sasuke ne!“ vykřikl Naruto, když se Uchihovy rty dotkly jeho šíje a začaly je líbat. „Tak pusť!“ zazmítal sebou. Nemohl říct, že by se mu to nelíbilo, ale šlo to trochu moc rychle. Sasuke se mu líbil a táhlo ho to k němu, ale vždyť teprve před pár hodinami si naplno uvědomil, že je gay. Pomalu se přestával bránit, začínal se poddávat, i když v hloubi své rozumně uvažující mysli byl stále slabý odpor. Jenže ten byl až moc slabý na to, aby se Naruto nezačínal poddávat, Sasuke ho měl ve své moci, tak moc po něm začínal toužit, stejně tak jako černovlásek toužil po něm.
„Pro boha co to dělám?“ problesklo Sasukemu hlavou. Nechal se zaslepit svou spalující touhou, proti které se mohl jen stěží bránit. To blonďaté stvoření pod ním ho tak lákalo a ta jeho provokace byla prostě poslední kapkou. Ještě chvíli se vzpíral své touze a vzrušení, které mu Naruto způsoboval už jen svou blízkostí a nakonec vyhrál. Odtrhl se od jeho krku a rychlostí blesku od něj odskočil.
Blonďáček otevřel oči, které při svém bránění pevně zavřel, aby se ubránil slastnému pocitu, aby se mu nepoddal, a překvapeně zamrkal. Sasuke na něj smutně hleděl a zhluboka dýchal.
„Promiň,“ zašeptal a svezl se podél zdi na zem. Nikdy si nepřipadal ubožeji, nikdy se nenechal tak vyvést z míry. Zaslepily ho pudy a touha, nechal se jimi strhnout a málem udělal něco, co pro něj nebylo typické, něco, čeho by pak litoval. Málem ho znásilnil. Málem znásilnil člověka, kterého tolik miloval, a kterému nechtěl nikdy ublížit. I kdyby se Naruto poddal, potom by toho litoval a vyhýbal se mu, a to on nechtěl. Chtěl, aby byl blonďáček s ním dobrovolně, aby se mu dobrovolně poddal, aby cítil to samé co on. Možná, že touha byla veliká, ale on byl pevně rozhodnut ji překonat, alespoň do doby, než to Naruto bude chtít sám. Bude to pro něj velice těžké, ale on je přeci jen Uchiha, tak to musí zvládnout.
„Nic se nestalo,“ odvětil blonďáček zaskočeně, nejen nad změnou jeho chování, ale i nad chováním vlastním. Překvapilo ho, jak jeho tělo reagovalo na Sasukeho pozornost, blízkou přítomnost. Na jednu stranu se na to necítil a na tu druhou mu bylo dobře.
Posunul se malinko na posteli a poklepal na místo vedle sebe. Černovlásek tázavě pozdvihl obočí a
Naruto mírně zrudl. Sasuke se po chvilce uvažování posadil vedle něho. Naruto ho stáhnul dolů, políbil ho na tvář a se slovy: „Měli bychom jít spát,“ zavřel oči. Uchiha ho následoval, přitáhl si ho do náruče a usnul.
Naruto však oči po chvilce poslouchání Sasukeho pravidelného oddechování znovu otevřel, nespal.
,, Hmm...je to možné? To tak rýchlo zaspal?“ Pýtal sa sám seba blondák. Ale ked sa pozrel spiacemu Sasukemu do tváre, musel sa usmiať.
,, Kto by to bol povedal? Ja! Naruto Uzumaki spím v jednej posteli so svojím odjakživým nepriateľom. Sasukem Uchihom. Keby ma teraz videla Sakura...“ Ale hned pri tej myšlienke zakrútil záporne hlavou. Nechcel mať hlavu plnú Sakury. Aj ked sa mu páčila, ale teraz má iný objekt a bohužiaľ je to Sasuke.
Naruto pozoroval Sasukeho ako spí, ale po chvíli sa posunul ešte bližššie k čiernovláskovi a snažil sa zaspať. Lenže sa mu nejako nedarilo. Prešla už asi hodina a blondák bol stále vedľa Sasukeho. Lenže s otvorenými očami. Nemohol zaspať. Hlavou mu behalo teraz čo sa stalo pred nedávnom, ako sa Sasuke na neho vrhol.
,, A dosť!“ Povedal si v duchu. Po chvíli sa odsunul od Sasukeho, ale tak opatrne aby ho nezobudil. Posadil sa na kraj postele a potom vstal. Vo dverách ešte skontroloval či nezobudil Sasukeho. Ten spal, tak privrel dvere za sebou. Naruto sa pobral do kuchyne kde si rozsvietil. Dal si zohriať vodu na čaj. Pripravil si hrnček a dal do neho čajový sáčok. Ked voda zovrela zalial si čaj a posadil sa za stôl. Myšlienkami bol zase u toho, ktorý sa mu síce začal páčiť, len si už nebol teraz taký istý po tom incidente, čo sa stal.
,, Musím priznať, že je Sasuke kus...ale...ak sa má chovať takto? Bud si budem musieť zvyknúť alebo to radšej skončím kým je čas.“ Zvažoval teraz pre a proti. Je si istý, že niečo k Sasukemu cíti, ale bál sa toho ako dnes po ňom vyštartoval. Bál sa, že by mu mohol nejako ublížiť. Ba dokonca znásilniť. Ked dopil čaj, vstal od stola a ako spráskaný pes prišiel k drezu a umyl hrnček. Ked sa otočil skoro ho trafil šľak.
,, Sasuke!!!“ Okríkol svojho ,,milenca,, Naruto. Čiernovlások tam stál opretý o rám dverí s rukami zaleženými na prsiach a tým svojím typickým výrazom ,,ala ja som najkrajší,,.
,, Deje sa niečo Naruto?“ Spýtal sa podozrivo Sasuke a podišiel k Narutovi a objal ho. To si dovoliť mohol.
,, Ale nič. Nemohol som zaspať. Tak som si bol spraviť čaj a premýšľal som.“ Povedal Naruto a pozrel na Sasukeho. Ten mal zase zmetený pohľad, asi z toho, že Naruto premýšľal.
,, A o čom si premýšľal? O nás dvoch?“ Vedel, že teraz trafil priamo do terča.
,, No...niečo v tom zmysle.“ Dokončil myšlienku blondák.
,, Už som sa ti ospravedlnil a síce viem, že som po tebe vyštartoval, ale mrzí ma to...nemohol som sa ovládnuť.“ Dokončil svoje ospravedlnenie.
,, To je v pohode...už som ti to povedal.“ Zamračil sa blondák.
,, Môžem ťa teda odniesť do postele?“ Naruto chvílu uvažoval a kým stihol odpovedať už bol v Sasukeho náručí. Tak Naruto neprotestoval, ale zastavili ešte vo dverách, aby mohli zhasnúť. Potom sa pobrali do spálne.
Sasuke ho opatrně položil na postel, a pak se položil vedle něj. Otočil si ho čelem k sobě a pohladil ho po tváři. Jen tak si hleděli do očí a mlčeli. Naruto se v těch černých hlubinách úplně ztrácel, bylo v nich tolik lásky, taky smutku a lítosti. Prostě se na něj nedokázal zlobit, i když měl pořád trochu strach, aby se o to nepokusil znovu.
„Nechci ti ublížit, netoužím po tom, abys mě nenáviděl,“ povzdychl si smutně a hlavně upřímně. Naruto mu věnoval mírný úsměv a zlehka ho políbil. Jestli měl před chvílí strach, tak teď byl ten tam. Znělo to tak upřímně, že mu z jakéhosi důvodu důvěřoval. Teď si uvědomil, že s ním chce být, že to chce alespoň zkusit.
Celou noc se spolu jen mazlili a povídali si. Bylo jim spolu dobře a vše co se stalo předtím, bylo zapomenuto. Ráno byli sice unavení, ale na Narutově tváři se zračil mírný úsměv a ta Sasukeho byla klidná a trochu uvolněnější. Ruku v ruce došli o chvilku dříve k tréninkovému místu, ale jakmile spatřili onu známou růžovou barvu, pustili se a dělali jakoby nic.
Trénink přetrpěli v líném a hlavně unaveném duchu, ono povídat si celou noc bez chvilky spánku je celkem namáhavé.
Ve stejnou dobu, akorát na jiném místě:
„Kazekage-sama, Kazekage sama!“ vtrhl dovnitř jeden ze shinobi.
„Co se děje?“ vzhlédl Gaara od svých papírů a zadíval se na hnědovlasého mladíka se znakem písečné na čelence.
„Útočí na nás!“ vyhrkl.
„Kdo?“ vstal prudce ze židle a praštil rukama do stolu.
„Akatsuki!“
„A kolik jich je?“
„Jeden.“
„Jeden?“ pozdvihl obočí.
„Podívejte se z okna,“ vydal ze sebe zadýchaně.
Rudovlásek přešel k oknu a vykoukl ven.
„Bože, ta zatracená bárbína je tu zas,“ povzdychl si a vyšel ven ze své pracovny.
Gaara sa ponáhľal k hlavnej bráne odkiaľ zaznelo niekoľko výbuchov. Po chvíli sa k nemu pridali aj jeho súrodenci Kankuro a Temari. Ked sa dostavil na miesto videl poriadne naštvaného Deidaru ako kričí po zranených ninjoch piesočnej. Gaara sa na neho zahľadel svojím tajomným vraždiacim pohľadom.
,, Hovoril som vám, že tu nie som pracovne!! Ste ako blbci!!!“ Kričal po strážach u brány. Ked zbadal dotyčného červenovlasého mladíka, hned prestal.
,, Tak mi povedz Deidara, ked tu nie si pracovne? Prečo si prišiel?“ Popohnal ho k odpovedi.
,, Prišiel som konkrétne za tebou Gaara!“ A nasadil úsmev od ucha k uchu. Ale v tom to naštvalo Kankura.
,, Pre teba je to Pán Kazekage!“ vykríkol na blondáka a rozbehol sa oproti nemu a pripravil sa do bojovej pozície. Deidara len sklopil hlavu a zasmial sa. V tom Kankura omotal piesok a pritiahol ho nazad. Kankuro sa zmietal a bol riadne naštvaný na toho blondatého blbca. Gaara ho potom pustil a povedal mu.
,, Kľud Kankuro o nič nejde.“ Povedal svojmu nevlastnému bratovi kazekage.
,, Ale ty si kazekage a takto sa s tebou nejaký blbec rozprávať nebude!“ Oponoval mu. Lenže po chvíli prestal lebo Gaara mal v očiach smrtiaci pohľad, tak bol radšej ticho. Deidara sa zasmial a povedal Kankurovi.
,, Nechci ma naštvať...lebo ťa tu rozdrtím na piesok.“ Dodal sebaisto a hlavne ironicky.
,, Odbiehaš od témy Deidara! Tak hovor...čo tu chceš? Zase?“ Popohnal ho k odpovedi piesočný kazekage.
,, Som tu kvôli tebe Gaara.“ Zahľadel sa na červenovláska, celkom ho pobavilo aký zostal Gaara prekvapený.
,, Kvôli mne? Nechápem.“ Gaara bol zmetený, ale po chvíli mu to začalo dochádzať.
,, Len som ti prišiel oznámiť, že ty budeš moja dalšia trofej!“ Zasmial sa mu ironicky. Gaara sa zamračil a už ho to začalo aj štvať, aký je namyslený.
,, Deidara! Chod sa hrať niekde inde! Nemám na teba náladu a po pravde povedané...mám dôležitejšiu prácu ako sa tu zahadzovať s tebou!“ Dodal Gaara a tým dal vlastne bodku za týmto divným stretnutím. Blondák sa len zasmial a odpovedal.
,, Bud v strehu Gaara...nikdy nevieš kedy sa tu objavím...a nabudúce neprídem sám...dostanem ťa aj keby som mal pri tom zomrieť a mne to problém nerobí.“ Dokončil a otočil sa Gaarovi chrbtom. Ešte než stihol odísť Gaara poznamenal.
,, Chod sa hrať na teroristu niekam inam Deidara lebo ťa ZABIJEM.“ Dodal na jeho adresu úplne kľudne a s ľadom v hlase. Deidara sa len otočil a usmial sa. Rukou dal najavo dovidenia. Spravil si ílového vtáka a naskočil naň.
,, Dávaj na seba pozor Gaara...nechcem aby som ťa dostal už mrtveho...to mi budeš na nič.“ Dokončil prejav a vták vyletel do výšky a odletel. Gaara to neriešil a pobral sa späť k svojej práci. Medzitým sa Deidara vrátil do skrýše Akatsuki.
,, Kde si zase bol Deidara! Ked ťa potrebujem tak tu nie si!“ Zavrčal na neho Pein.
,, Pardon...musel som si niečo vybaviť.“ Dodal na svoju obranu a už to neriešil.
Deidara se chystal k odchodu, ale Pein to na rozdíl od něj řešit chtěl, a tak ho zarazil.
„Už mě doopravdy štveš Deidaro,“ řekl naštvaně. „Ode dneška máš týmového partnera, který na tebe dohlédne,“ řekl nekompromisně.
„Á Sasori-dana,“ vyjíkl a skočil rudovlasému muži v akatsuki plášti kolem krku.
„Za co mě ten Pein trestá, co sem mu provedl?“ povzdychl si znechuceně Sasori a sundal Deidaru ze svého krku.
„Taky jste tak rád, že jste se mnou v týmu, jako já, že jsem s Vámi?“ jeho očka zářily a dívaly se především na jeho rudé vlasy. Ano Deidara byl na rudé vlasy vysazený, lákaly ho, přitahovaly jako magnet. No co, každý má nějakou svou úchylku a tou Deidarovou byli hold rusovlásci. Už to zkoušel i na Peina a málem by se mu to i povedlo, kdyby tam tenkrát nevtrhla Konan a nepohrozila mu, že jestli to zkusí ještě jednou ošmiká mu vlasy, od té doby už toho raději nechal. Jeho cílem byl Gaara, ale když tu byl Sasori, proč si nezpestřit trochu svůj čas? No moc šancí neměl, ale on se nikdy nevzdával, vždycky když po něčem toužil, musel to za každou cenu mít.
Gaara seděl u svého psacího stolu a vzpomínal na jednoho moc pěkného chlapce. Na jeho blonďaté vlasy, barvy oči oblohy, na jeho nádherný úsměv. Deidara to skutečně nebyl, ten pro něj byl moc rozcapený, moc sebevědomí. Jenže on věděl, že u něj nemůže mít šanci, vždyť on byl vždycky zamilovaný do té růžovovlasé uječené holky, která nedokázala říct snad nic jiného než to její: „Sasuke- kuun!“ Ano a ještě tu byl on, ten Uchiha. Už dávno si všiml, jak po něm kouká, jak ho svléká pohledem. Jestli by u něj měl kdy nějaký kluk šanci, byl by to právě on, kdo by u něj uspěl.
„Deidaro, už toho mám dost!“ zahromoval Sasori, když se ho snažil Deidara už asi po sté políbit. „Dneska spíš na chodbě, nebo kde chceš!“ zařval na něj a vystrčil ho z pokoje dveřmi ven, přičemž jimi nezapomněl prásknout a zamknout je.
„Ale Sasori-dana!“ zaúpěl a se slzičkami v očích bušil a škrábal úpěnlivě na dveře.
„Ale copak copak blondýno, neříkej mi, že tě Sasori vyhodil?“ ptal se posměšně Itachi, který zrovna procházel kolem.
„Ne, jen dělá drahoty,“ odsek Deidara.
„Je divný, že ti nepodlehl, vždyť tobě by podlehl každý,“ zašeptal mu do ucha. Deidara byl možná magor, ale jeho tělo by s radostí ošukal. Skoro všichni z Akatsuki byli na mužské pohlaví, vždyť ono trávit tolik času spolu a ještě k tomu bez ženských, Konan byla zadaná, udělá své.
Itachi sa ešte posnažil nejako namotať si Deidaru okolo prsta, ale nevychádzalo mu to. Deidara proste nemal o neho záujem.
,, Itachi...daj si pohov!“ Osopil sa na neho.
,, Chceš mi tým naznačiť, že nie som pre teba dosť dobrý?“ Spýtal sa sexi blondáka. Mal ho už na obzore toľko krát a stále mu odolával.
,, No asi nejako v tom zmysle.“ Povedal mu len a začal znova klopkať na dvere. Itachi sa ho pokúsil pobozkať. Objal ho okolo pása a prisal sa mu na krk. V tom sa začal Deidara zmietať a bušiť pästami do svojho kolegu.
,, Itachi ty sviniar! Daj mi pokoj!!“ Kričal ako pojašený, vyzeralo to ako keby chytal amok. Po chvíli sa otvorili dvere a v nich sa objavil Sasori.
,, Itachi, daj si odchod.“ Povedal kľudne červenovlások. Po tom kriku sa dostavil na miesto aj Kisame. Itachi pustil Deidaru a hned sa hodil okolo krku Sasorimu.
,, Vidím, že máš dnes o zábavu postarané Sasori...aj ja by som si dal povedať.“ Vstúpil do rozhovoru Kisame. Ked konečne zhodil zo seba Deidaru spražil Itachiho.
,, Itachi...robíme spolu v jednej organizácii...všetci sme si rovný tak sa láskavo podľa toho aj chovaj.“ Dodal pokojne až to Kisameho vytáčalo. Itachi to pochopil a zastavil Kisameho skôr ako by ublížil Sasorimu. Tí dvaja sa potom zobrali a zmizli boh vie kam. Potom sa Sasorimu hned Deidara líškal.
,, Si môj hrdina Sasori...ja ťa žeriem, keby si mi nepomohol tak by ma ten blázon znásilnil aj na chodbe.“ Líškal sa červenovlasému chlapcovi.
,, Deidara, nesnaž sa ja city nemám...nemám žiadne pocity...necítim vôbec lásku, smútok, radosť ani nič podobné takže u mňa nepochodíš.“ Okomentoval to Sasori. Lenže Deidara akoby ho nepočúval, hodil sa mu okolo krku a začal ho bozkávať. Sasori ho odhodil so slovami.
,, A dosť!!!“ Zhodil ho na zem a znova za sebou zavrel dvere a zamkol. Blondák zase začal klopať na dvere so slovami už sa to nestane a podobne, lenže Sasori sa neozýval. V tom šiel náhodou okolo Zetsu.
,, Môžeš mi povedať čo to tu vystrájaš?“ Nechápal Zetsu.
,, Sasori ma vymkol a nechce ma pustiť do vnútra! Mám tam posteľ a nechcem spať na zemi! A čo ťa vlastne do toho?!“ Opýtal sa neveriacky.
,, Nechaj to na mňa.“ Po týchto slovách sa otočil k dverám.
,, Sasori, otvor tie dvere, lebo ich vykopnem osobne.“ Zahrozil Zetsu. A po chvíli naozaj otvoril dvere. Všetci sa medzi sebou vážili, takže vlastne každý tam mal nejaký rešpekt. Po tomto incidente sa Zetsu vytratil a nechal ich samích. Deidara vošiel do izby a Sasori zavrel dvere.
,, Deidara môžeš bývať so mnou na izbe, ale len vtedy, ak ma necháš na pokoji.“ Pohrozil mu Sasori. Deidara je možno blbý, ale nie na toľko aby vedel že na zemi sa vyspí. Po tomto nastalo v izbe ticho a deň sa chýlil ku koncu a vystriedala ho noc.
Pokračovanie nabudúce......
Komentáře
Přehled komentářů
Fakt parada,ze vraj (bárbíno)-som sa skoro vecerou pridrhla.Sup dalsiu.
...
(Ebika, 22. 11. 2009 13:11)
Tak u téhle kapitolky jsem umírala smíchy mno rozhodně jen tak dál moc se vám to povedlo opět, jak jinak taky, že??
Už se moc těším na pokráčko a ten Di ten mě fakt dostal :-D
...
(Amami, 22. 11. 2009 7:48)
vy ma už fakt chcete zabiť!! ja som si skoro roztrhla pľúca ako som sa na tom smiala!!!! to mi robiť nemôžete...
ale inač sa mi kapitola páčila
...
(Sabaku no Uchiha Mono SB, 21. 11. 2009 23:28)
Hmm...to se mi líbí...zní to zajímavě. Doufám že pokračování bude brrrzo xD.
Jashine!!!!!!!!!!!!
(Haku, 3. 12. 2009 19:53)